Netreba ten život brať tak vážne

Práca s hlinou je pre mňa forma relaxu. Pri skupinke kvetináčov, som na začiatku tvorby mala iba približnú predstavu toho, čo idem vyrábať.

Pribúdali postupne, najprv “ šuhajko“ a „slečna nebezpečná“. Pridali sa „hlava rodiny“, „malé“, „mama“ a samozrejme „mača“. Ľahko uhádnete, kto je kto 🙂 Takto vznikla moja RODINKA ÚŽASNÝCH.

Po vypálení v keramickej peci, prišla na rad glazúra. Vybrala som kombináciu prírodných odtieňov. Vždy je pre mňa veľké prekvapenie, ako druhý výpal nakoniec vypáli.

Svoju pravú tvár kvetináče nadobudli, až po zasadení rastliniek. Zvolila som sukulenty a kaktusy. A dielko bolo na svete.